Domov / Spoločnosť / Tými najväčšími hrdinami spoločnosti sú mamičky, či chcete, alebo nie

Tými najväčšími hrdinami spoločnosti sú mamičky, či chcete, alebo nie

Tými najviac prehliadanými hrdinami žijúcimi medzi nami sú matky. Každá je raz po prvý raz mamou s tým, že pred tým ani jej telo, či myseľ nič podobné nezažili. Extrémny zážitok tela, organizmu, svalov a následne nával obrovského množstva emócií, všetkých tých prírodných javov, inštinktov, ktoré zostávajú od prírody zakódované v každej žene, sa aktivujú v ten správny čas. V jeden konkrétny deň, ktorý sa nie vždy dá očakávať a naplánovať, z ničoho nič akýkoľvek plán padá, pretože sa na svet pýta dieťatko. Ak by sa ocitol v takejto pozícií muž, nie každý by sa podriadil v tomto prípade „prírode“. Najmä tak ochotne a odovzdane.

Tehotenstvo

Keď žena privádza dieťatko na svet, veľa krát je sama obklopená cudzími ľuďmi. Všade vrátane chúlostivých miest odhalená, zraniteľná, no v prípade pôrodníc v tých najlepších rukách. Muž by protestoval. Žena je vystavená odrazu témam a obrazom, aké mohli byť v niektorých rodinách na „čiernej listine“, ale aj vystavená oblastiam, s akými sa bežne človek nestretáva. Akékoľvek predstavy ženy o pôrode a dňoch po ňom sa nestretávajú s realitou. Všetko je v skutočnosti iné. Oveľa ťažšie a náročnejšie. Aj keď pri pohľade na cudzie dieťa v kočíku vidíte pokoj, krásu a šťastie, za týmto obrazom sú prebdené noci, trápenia, povinnosti a svoj život podriadený tomu malému životu. A ten je celkom závislý na tom vašom. Mamičky nie vždy priznajú, aké trápenia majú, stoja voči problémom čelom. Pre muža je mnoho týchto činností stále nepredstaviteľné, náročné a všetko to, čo ženu čaká po pôrode, by pôsobilo vyčerpávajúco až strašne. Možno aj preto sú prípady, kedy so ženou všetko toto podstupuje muž spoločne a neuniká k iným povinnostiam, tak vítané a dobre sa počúvajú. Bývajú totiž rozprávkou.

Úcta, či neúcta?

Následky pôrodu na tele matky sú individuálne. Z biologického hľadiska prirodzené, zo spoločenského nevyhnutné a z laického pohľadu krásne. Ibaže ešte je tu jeden biologický pohľad. Zásadné zmeny na tele matky, ktoré sú permanentné. Prvý pôrod telo poznačí viac ako ďalšie, stáva sa z tehotenstva údaj, ktorý sa už nesie s celým životom ženy. Tak ako sa uvádza pred inými vážnymi vyšetreniami, či ste mali vážny úraz, uvádza sa aj pôrod. Ženy to podstupujú, idú do toho.

Presne tak, ako to podstúpili aj naše matky a mohli sme prísť na tento svet my. Je totiž nemožné akokoľvek ich odsudzovať, že podstupujú všetky riziká a strávia celý ten čas, kým z krehkého, nemotorného a náročného stvorenia postupne vychovajú človeka, ktorý už vie povedať čo potrebuje a už to nebude len spoliehanie sa na všetky zmysly. Pri tom všetkom, čo leží na bedrách matiek, sú stále nedocenené. MHD zadarmo v Žiline pre mamičky je akási jediná lastovička, ktoré prelietava médiami, no je to veľmi málo. Najmä ak nie ste zo Žiliny. Mamičky nedostávajú žiadnu úctu ani tam, kde sa bežne o úcte hovorí.

Už ako tehotná môžete cestovať v MHD, vystávať v radoch v obchodoch, zúfalo sa snažiť získať informácie v čakárňach a ohľad voči tehotným nenájdete. Aj iní majú plné košíky, tiež stoja v rovnakých radoch a tiež občas nesú ťarchu vlastného tela na slabých kolenách… tak prečo by mala sedieť, či mať výhody tehotná? Aj v našom prípade sa situácií, kedy si niekto všimol bruško a mamičkinu námahu, dalo napočítať na prstoch jednej ruky oproti kvantu situácií, kedy okolie nepotrebovalo vedieť a spojiť 2 a 2. Sú krajiny, kde sú schopní miestni tehotnú ženu previezť vlastnými rukami cez rozbúrenú rieku. Na Slovensku by sme našli 10 dôvodov, prečo rieku nebrodiť. Máme u nás parkovacie miesta pre rodiny s deťmi, neraz obsadené tými, čo sa oháňajú faktom, že miesta nie sú definované zákonom a tak tam stáť budú, nech sa postavíte aj na hlavu. Viditeľného však veľa nie je.

Povinnosti

Z pohľadu otca je mnoho povinností, ktoré rodinu ako celok čakajú, ľahko presunuteľné na matku. Chlap čeliaci povinnostiam by mal vedieť pomôcť, najmä ak je to on, kto musí preskákať niekoľko úradov a papierové uvedenie svojho dieťaťa do života. Povinnosti tým len začínajú. Narodením dieťaťa si rodičia na krk neprinášajú len dieťa, ale aj lavínu množstva povinností, prehliadok, starosti s jaslami, škôlkou, školou, pravidlami a platbami týchto zariadení a ďalšie kvantum ďalších úkonov, procedúr a azda u nás stále ešte nie juvenilnou justíciou, akú poznáme zo západu.

To všetko rodičia a najmä matky podstupujú, aby boli matkami. Zaslúžia si tým nesmiernu úctu a označenie za hrdinov. V miere problémov a toho, že práve vďaka nim vzniká nový život a vznikol aj ten náš, sú hrdinami spoločnosti práve ony. Viac ako muži, ktorí sú samozrejme pri tom všetkom potrební. Majú byť pomocou rukou a tým, vďaka komu ich ženy môžu byť týmito hrdinkami.

Láska

Obdiv a nesmiernu úctu zachovávam k vlastnej žene, matke. Človeku, ktorý priniesol na tento svet dieťa, svojimi silami, odvahou aj láskou. Človeku, ktorý obetoval všetko pohodlie preto, aby sme sa nakoniec mohli o lásku a toto pohodlie podeliť s niekým nám ešte oveľa pokrvne bližším, než sme sebe my sami. Od pôrodu každej matky nastáva celkom iný život. Chlap postavený do úlohy matky je vždy fascinovaný tým, ako vyčerpaný dokáže byť z jediného dieťaťa. Len taký chlap, ktorý to vyskúšal, vie hodnotiť dôležitosť a neuveriteľnú silu matiek.

Mamička môjho syna je pre mňa v mojich očiach výnimočná a silná žena. Vystavená náhlym zmenám, akým nechce čeliť hocikto len tak na počkanie, mi dokázala viac, než slovami možno popísať. Každý muž by mal byť súčasťou okamihu, kedy privádza dieťa. Mal by cítiť a vidieť niečo, čo muž nikdy nedokáže od prírody, ale ani fyzicky. Ja som nesmierne šťastný, že som mohol byť oporou a tým blízkym v tento deň. Táto prítomnosť dá potom matke, a hlavne otcovi veľmi veľa. Nezabudnuteľného, krásneho a pravdivého.

About admin

Check Also

Pes a sneh

Psie exkrementy v snehu. Kto má mať sáčky?

Reportáž televízie Markíza z východného Slovenska priniesla informácie o snehu na sídlisku plnom psích hovienok a žltých fľakov. Kto môže za exkrementy?